�tatistika kr�de�� �ut sa menia (01.07.2008)

Najmenej ukradnut�ch �ut za cel� existenciu samostatnej SR, to znie povzbudivo. Z�sluhy na tomto v�voji si robia mnoh� � pol�cia, firmy pred�vaj�ce zabezpe�ovacie zariadenia, str�ne slu�by, automobilky. Obchodn�ci so strachom � pois�ovne � s� potichu, aj ke� ich podiel na potl��an� �spe�nosti auti�k�rov je hmatate�n�.

Pois�ovne maj� p�ky

Ve�k� pois�ovne si odolnos� vozidiel proti kr�de�iam testuj� vo vlastnej r�ii. Konkr�tne modely automobilov m��u od pois�ovne z�ska� r�zny po�et hviezdi�iek a zlep�i� si koeficienty poistn�ch s�m za riziko kr�de��. Takto sa vytv�ra nepriamy tlak aj na automobilky.

Vozidlo s hviezdi�kami by sa malo pred�va� lep�ie a malo by ma� aj ni��ie poistn�. Kvalitnej�ie s�riov� zabezpe�enie sa bude do nov�ch �ut aplikova� postupne v z�vislosti od toho, ako bude motoristick� verejnos� vn�ma� vplyv �rovne s�riov�ho zabezpe�enia na poistn�. To v�ak m��e trva� dlh�� �as.

U� sa nezopakuje situ�cia z polovice 90. rokov minul�ho storo�ia, ke� v�etci v�robcovia v Nemecku a n�sledne aj v ostatnej Eur�pe museli povinne zavies� imobiliz�ry do s�riovej v�bavy. Toto opatrenie vtedy za��inkovalo na pokles autokriminality priam uk�kovo.



Aktu�lne iniciat�vy s� u� sk�r evolu�n� ako revolu�n�. Niektor� pois�ovne v�raznej�ie ovplyv�uj� �tatistiku kr�de�� aj pr�cou svojich oddelen� odha�ovania podvodov. Z hl�sen� poistn�ch udalost�, ktor� tak�to oddelenie vyhodnot� ako podozriv�, sa viac ako �tvrtina preuk�e ako podvod. Po�et trestn�ch ozn�men� podan�ch pois�ov�ami v spojitosti s automobilov�m poisten�m sa �plh� na stovky.



Pois�ovne odmietaj� vyplati� podozriv� poistn� plnenie i v situ�ci�ch d�kaznej n�dze, a to aj za cenu s�dnych �al�b. D�vaj� tak podvodn�kom jasn� sign�l � na n�s to nesk��ajte.

Pois�ovne toti� zamestn�vaj� b�val�ch policajtov, ktor� maj� nielen dobr� intu�ciu, ale aj star� kontakty na spr�vnych miestach. V celkovom po�te hl�sen�ch kr�de�� vozidiel je pod�a pois�ovn� a� 40 percent odvodn�ch pr�padov. Ich snaha odhali� tieto pr�pady m� priamy pozit�vny vplyv na �tatistiky kr�de��.

Hodnotn� s��iastky

Rokmi zabehnut� stereotypy zlodejov sa menia. Narast� riziko vykr�dania vozidla na s��iastky. Xen�nov� svetl�, riadiace jednotky pohonu a mnoh� �al�ie komponenty s� podstatne drah�ie ako autor�dio, ale oproti autor�diu nemaj� �iadnu vlastn� ochranu proti odcudzeniu.

�ra kradnutia �eln�ch skiel zanikla, skl� s� u� lepen�, nedaj� za demontova� bez rozbitia. Nastala �ra kradnutia hodnotnej��ch s��iastok. Dne�n� motorov� vozidlo u� nie je auto s po��ta�om, ale po��ta� so �tyrmi kolesami. Ceny riadiacich jednotiek sa pohybuj� v desa�tis�coch kor�n a dopyt po nich bude narasta�.

Podporuje ho starnutie prv�ch gener�ci� viacbodov�ch vstrekovac�ch motorov a tie� dilemy majite�ov nepojazdn�ch star��ch vozidiel. Ve� cena star��ch �ut je �asto len o m�lo vy��ia ako cena novej riadiacej jednotky. Odpor��anie je jednoduch� � vybavte svoje auto z�mkou kapoty motorov�ho priestoru.

Modern� prostriedky

V�voj ��inn�ch technick�ch prostriedkov proti kr�de�iam napreduj� vo viacer�ch oblastiach. Zlep�uje sa prim�rna ochrana proti vniknutiu do auta a zvy�uje sa tie� odpor elektroniky proti spojazdneniu odvle�en�ho auta.

Zlo�it� syst�my v�ak produkuj� aj zlo�it� chyby. Niektor� takto chr�nen� vozidl� nedok�zali spojazdni� nielen ich majitelia, ale ani diagnostick� centr� automobiliek.

Zoznam perspekt�vnych prvkov ochrany

Zlodeji s� v�ak pripraven� ve�mi dobre. Dok�u ru�i� sign�ly vysielan� napadnut�m vozidlom, prekona� mechanick� aj elektronick� z�mky, v pr�pade pr�li� zlo�it�ch syst�mov vedia motivova� spolupracovn�kov v servise, aby vozidlo �pripravili�.

Najm� drah� vozy

V Nemecku sa v prepo�te na po�et prihl�sen�ch vozidiel najviac kradn� zna�ky Porsche a Trabant. Na Slovensku podobn� trend vid�me tie�. St�le s� �iadan� Lady a Favority � star� aut� a modely, ktor� sa u� ako nov� desa�ro�ie nepred�vaj�. Ich hodnota nie je vysok�, ich zabezpe�enie nestoj� za ni�.

V absol�tnych po�toch kr�de�� vedie �koda. Auti�k�ri ukoristili 689 Octavi�, ale aj 457 Fabi� a 183 Felici�. Pri prepo�te na po�et prihl�sen�ch vozidiel v�ak �koda nie je v�bec rizikov�. Druh� miesto v po�te kr�de�� si udr�al Volkswagen. Krimin�lnym sp�sobom zmenilo svojho majite�a 194 Golfov a 141 Passatov.

Do popredia z�ujmu auti�k�rov sa dost�vaj� drah�ie zna�ky ako napr�klad BMW. Pr�ve luxusn� aut� l�kaj� svojou hodnotou nato�ko, �e ak�ko�vek zabezpe�enie nie je �plne dostato�n�.

V pr�miovej triede rastie podiel kr�de��, pri ktor�ch sa zistilo odtiahnutie vozidla. Lokaliza�n� syst�my ochrany �asto hl�sia alarmov� stav, ke� sa automobil pohybuje, ale na�tartovan� nie je.

Zatia� existuj� len dohady, �e zlodeji maj� �peci�lnu techniku r�chleho od�ahovania do skri�ov�ch n�kladiakov. Pomohlo by, keby si policajti, ale aj ob�ania viac v��mali be�n� od�ahovky v �ase od 22.00 do 5.00 hod. V tomto �ase sa kradne najviac vozidiel.

V relat�vnych �tatistik�ch pr�miovej triedy maj� dobr� renom� Mercedesy. Samostatn� bezpe�nostn� t�m Mercedesu toti� vyhodnocuje ka�d� skuto�n� kr�de� a hlavne pr�padn� n�jden� vozidlo. Pozit�vne v�sledky sa dostavili. V�borne s� tie� zabezpe�en� viacer� modely zna�ky Volvo.

Svetov� ve�moc

Slovensko je svetovou ve�mocou v po�te vyroben�ch vozidiel na jedn�ho obyvate�a. V prepo�te na obyvate�a sa zatia� neofici�lne dost�va do popredia aj v kr�de�iach autos��iastok z prvov�roby. Nazna�uj� to odhalen� cel� sklady ukradnut�ch dielcov od zamestnancov automobiliek.

Mizn� s�rie komponentov pri prevoze a pred mont�ou vo v�robe. Zatia� klasifik�cia ukradnut�ch autodielcov poukazuje na z�mer �ukradni, �o m��e�� ne� na systematick� uvedomel� kradnutie.

Tento druh kriminality je zdanlivo pre be�n�ho motoristu nepodstatn�, ale len do chv�le, ke� si ni� netu�iac nech� v servise tak�to origin�lny, ale pritom ukradnut� dielec namontova� do svojho auta. Kontrola originality ho m��e nemilo prekvapi�. Kontroluj� sa toti� aj identifik�tory r�znych dielcov.