�tatistika kr�de�� �ut na Slovensku ! (2006-10-11) (11.10.2006)

Dne�n� automobilov� svet nie je len o nabl�skan�ch upraven�ch k�rach, �t�lov�ch ��itkov�ch vozoch, mana��rskych �lodiach�, �i dokonca rodinn�ch mil��ikoch. Myslie� treba tie� na ich �dr�bu, financie s nimi spojen�, ako napr�klad poistka, �i v neposlednom rade na ich bezpe�nos�. Mysl�m, �e ani netreba spom�na�, ak� �zverstv� sa dej� na svete (zvl᚝ na Slovensku), pokia� ide o aut�. Ro�ne zmizn� z na�ich parkov�sk tis�ce na�ich t�to�ov �a�ko na ne zaroben�ch. Pre�o?! To je ot�zka, ktor� tu bude dovtedy, dok�m sa bude kradn��. �o je v�ak hor�ie, pol�cia je v drvivej v��ine bezmocn�. I ke� samozrejme s� pr�pady, ktor� s� vyrie�en� na 100%. Ale dos� bolo slov, viac n�m povedia konkr�tne �tatistiky.

Je jasn�, �e vyspelos� zlodejov z roka na rok rastie, ale �merne s �ou rast� aj mo�nosti a hlavne �rove� zabezpe�enia v�ho auta. Ako si v�imnete graf zn�zor�uj�ci po�et v�etk�ch kr�de�i v porovnan� s ich objasnen�m, percento objasnen�ch je podstatne ni��ie oproti v�etk�m kr�de�iam. Na grafe je vidie�, �e najviac ich bolo v roku 1993 a� 1998, z ktor�ch len 1816 bolo vyrie�en�ch, z celkov�ho mno�stva 9 698 (t�ka sa to roku 1993). Dos� miziv� ��slo, nem�m pravdu? Av�ak taktie� treba poveda�, �e od roku 1993 m� po�et ukradnut�ch �ut klesaj�cu tendenciu, a� na p�r v�nimiek. Celkovo v�ak kles�. Tak �i onak, nie s� tu ve�mi pote�uj�ce spr�vy, ke� si porovn�me ��sla, ktor� vyjadruj� po�et ukradnut� a po�et vyrie�en�ch kr�de��. Ve� pos��te sami.

Graf ni��ie zn�zor�uje o po�te odcudzen� a ich n�slednom vyrie�en�, ale taktie� nepriamo poukazuje na �ivotn� pomery v jednotliv�ch krajoch n�ho Slovenska. Ak si v�imnete graf zist�te, �e najviac ukradnut�ch �ut je v bratislavskom kraji a najmenej, presn� opak, v pre�ovskom kraji. A� ma nap�daj� r�zne politick� d�vody, ale to sem nepatr� ;-). Ka�d� si m��e odpoveda� na ot�zku, pre�o je to tak. Len tro�ku pom��em - �ivotn� �rove� a t�m aj s�visiaci po�et motorov�ch vozidiel.

Toto je ve�mi zauj�mav� "kapitola". Na na�ich cest�ch v�dame �irok� �k�lu zna�iek automobiliek. �i s� to luxusn� �lode� typu BMW a Mercedes, alebo hoci aj "be�n�" (na na�e pomery typick�) vozy, ako napr�klad �koda, Renault, Opel at�, v pr�pade zlodejov je si ozaj z �oho vybera�. A ke�e �ijeme na Slovensku, nie ka�d� m� na kvalitn� bezpe�nostn� syst�my. Viac bezpe�nostn�ch prvkov vo vozidle m��e v kone�nom d�sledku odradi� zlodejov k odcudzeniu konkr�tneho vozidla � pozn. red.

Dok�zan�m faktom (vi� graf) je, �e najviac "id�" �kody model Fel�cia. Typick� auto mnoh�ch rod�n, nen�ro�n� na �dr�bu, relat�vne lacn� a spl�aj�ce v�etky denn� potreby. Ale z�rove�, najslab�ie zabezpe�en�.

St�pec v tomto dolnom grafe, ktor� ozna�uje kr�de�e Fel�ci� je o�ividne najvy��� a tro�ku �lep�ie� je na tom VW. Av�ak pod�a �tatist�k klesla od roku 2000 �iadanos� Felici� o necel�ch 250 kusov (rok 2000 - 714, rok 2005 - 475). Na��astie. Ale zas na druhej strane, odcudzen� tak popul�rnych Octavi� mierne st�pla rovnako ako kr�de�e vozov Peugeot a Seat, pri�om kol�sav� tendenciu maj� Volkswagen-y a BMW-�ka. Ka�d� si o tomto m��e urobi� obraz s�m.

Netreba ani hovori�, ak� to m� dopad na financie. Strata v hodnota 1,9 mld. Sk (rok 2005) v r�mci celej Slovenskej republiky, je mysl�m si dostato�n� odpove�.