Ako u� vieme (alebo nevieme) vstrekovan�m oxidu dusn�ho do valcov spa�ovacieho motora sp�sob�me kr�tkodob� zv��enie v�konu, vyn�jden� po�as druhej svetovej vojny v Nemeckom lietadlovom (vojenskom) priemysle. Tento sp�sob zv��enia v�konu vyu��vali prieskumn� lietadl�, ke� sa dostali do bl�zkosti silnej��ch nepriate�sk�ch bojov�ch lietadiel. Nesk�r za�ali vstrekovan�m oxidu dusn�ho vybavova� svoje lietadl� aj in� �t�ty, hoci vedeli, �e jeho pou�itie v�razne zni�uje spo�ahlivos� motoru.
Od roku 1950 �dopovali� oxidom dusn�m svoje aut� pretek�ri NASCAR Takto podv�dzal aj ich �kolega� Smokey Yunick, ktor� vstrekovanie N2O pre automobil vyna�iel. Odvtedy sa v NASCAR vyskytuj� podvodn�ci vyu��vaj�ci tento sp�sob zv��enia v�konu dodnes. Nesk�r za�iatkom 80-tych rokov za�ali �nitro� vyu��va� na drag z�vodoch.
Dnes vstrekovanie oxidu dusn�ho je ch�pan� rovnako ako ve�a �al��ch �prav, ako napr. omnoho agres�vnej�ia modifik�cia va�kovej hriadele, zv��en� kompresn� pomer, �portov� v�fukov� syst�m, at�. za praktick� cestu k vy��iemu v�konu. V�hodou je vysok� po�et kon� naviac a nev�hodou kr�tkodobos� ��inku (doporu�uje sa 10-20 sekundov� pou�itie). Pre bezpe�n� pou�itie sa mus� nitro �odp�li�� len pri �plne otvorenej �krtiacej klapke (plnom plyne) a nad 2500 ot��ok za min�tu.
A ako to je s emisiami? V�etky te�rie o vyp���an� zl�ch emisi� po�as spa�ovania nitra s� neopodstatnen�. Obsah l�tok vo v�fukovom potrub� v momente jeho u�itia kladne p�sob� na premenu �kodliv�n pri katalyz�tore. Nitro je napriek kladn�mu dopadu na �ivotn� prostredie zak�zan� pou��va� v be�nej prem�vke (berme v�ak na vedomie rast�ce nebezpe�enstvo pri pou�it� nitra v be�nej prem�vke).
Zv��en� tlak vo valci je tie� d�vod, pre�o �nitro syst�m� mus� by� odborne namontovan�. Inak by mohlo pr�s� k zni�eniu tesnenia motora, zlyhaniu piestnych kr��kov a in�m probl�mom.
Odborn� mont� je tie� potrebn� pre spr�vne rie�enie vstrekovania pr�davn�ho paliva. Ak do motoru spolu s oxidom dusn�m neprid�me palivo naviac, probl�my s detona�n�m spa�ovan�m sa m��u e�te zhor�i�.
Spa�ovacie teploty by sa extr�mne r�chlo zv��ili a to by malo katastrofick� n�sledky. Tie� nie je vhodn�, ke� paliva prid�me ve�a. U�ito�n� sila by sa rap�dne zn�ila. Z d�vodu nutn�ch �prav zapa�ovania nie je odpor��an� in�talova� nitro-sadu do auta s chiptuningovou �pravou (mohli by nasta� samoz�paly).
Syst�m oxidu dusn�ho je pre ka�d�ho z n�s r�zne (ne)v�hodn� invest�cia. Najjednoduch�ia nitro-sada tzv. (such� syst�m) n�s vyjde asi 45.000,-Sk, no cena m��e kon�i� aj pri stovk�ch tis�cok slovensk�ch kor�n, ak ide o profesion�lnu sadu (sada priameho vstrekovania).
Ak ide o spotrebu �rajsk�ho plynu� pri 10 sekundovom pou�it� sa spotrebuje pribli�ne 0,75dcl (spotreba v�ak z�vis� o pou�itej sady). N�pl� do f�a�e zaplat�me zop�r tis�c no v���m probl�mom m��u v�ak by� ��erpacie stanice� kde si oxid dusn� m��eme doplni�. Ide�lnym rie�en�m pre doplnenie s� dnes v�robcami nitrosyst�mov pon�kan� plniace sady vhodn� najm� do firiem.
