Motorov� tuningov� d�ly naleznete v na�em shopu ZDE.
Ka�d� motor produkuje ist� v�kon prostredn�ctvom zapa�ovania v�bu�nej zmesi (palivo a vzduch v istom pomere) vo vn�tri komory. Ak je v�bu�n� zmes zap�len�, tlak v komor�ch rastie a p�sob� tak na pohybliv� �asti motora � tzn. rotor alebo piest. Vygenerovan� sila je n�sledne pren�an� na k�ukov� hriade�, ktor� v�aka tomu sp�sobuje �iadan� rot�ciu. Mno�stvo generovanej sily z�vis� predov�etk�m od pomeru a mno�stva zmesi vzduch-palivo, ktor� je n�sledne vznieten� vo vn�tri motora.
Existuj� dva typy induk�n�ch syst�mov pre spa�ovacie motory:
- S atmosf�rick�m nas�van�m
- Prepl�ovan� motory
Motory s atmosf�rick�m nas�van�m �erpaj� vzduch pre spa�ovacie komory pri klasick�ch atmosf�rick�ch podmienkach. Pri pohybe piestu smerom nadol, otvoria sa nas�vacie kan�liky, aby umo�nili piestu nasa� potrebn� mno�stvo vzduchu do svojej komory. Vysvetlenie: na ko�ko percent je komora naplnen� vzduchom - objemov� ��innos�.
Stopercentn� objemov� ��innos� teda znamen� �plne naplnenie komory vzduchom v porovnan� s �plne pr�zdnou komorou pri statick�ch podmienkach. Objemov� ��innos� pri motoroch s atmosf�rick�m nas�van�m nem��e by� vy��ia ako 100%, to znamen�, �e komora nem��e by� vzduchom naplnen� viac, ako v pr�pade statick�ch podmienok v d�sledku toho, �e tlak vzduchu je rovnak�. Schopnos� plni� komory je dan� taktie� t�m, na ak� dlh� dobu je sac� kan�lik otvoren� a ako r�chlo sa piest pohybuje (vzh�adom na po�et ot��ok za min�tu).
Na druhej strane, prepl�ovan� motory pou��vaj� �erpadlo pre zv��enie tlaku nas�van�ho vzduchu vstupuj�ceho do motora a t�m zvy�uj� jeho objemov� ��innos�. V��ie mno�stvo vzduchu umo��uje zap�lenie aj v��ieho mno�stva paliva, ��m sa v�razne zvy�uje sila produkovan� motorom.
Existuj� dve mo�nosti prepl�ovania:
- Turbod�chadlom
- Kompresorom
Turbod�chadlo je v podstate vzduchov� pumpa riaden� v�fukov�mi plynmi vych�dzaj�cimi z motora. Sklad� sa z kompresora, ktor� je pripojen� k turb�ne prostredn�ctvom spolo�nej hriadele. Jedn� s v princ�pe o vrtu�u, resp. ventil�tor v obale, ktor� nas�va vzduchu a vyp���a ho pod v���m tlakom a pri vy��ej r�chlosti do sacieho potrubia motora. Turb�na je �al�� ventil�tor, ktor� vyu��va v�fukov� plyny vych�dzaj�ce z motora na rozt��anie lopatiek. N�sledne v�fukov� plyny op���aj� turbod�chadlo.
Samotn� kompresor je poh��an� motor prostredn�ctvom reme�a a dodato�n�ch kladiek. So zvy�ovan�m ot��ok motora sa zvy�uj� taktie� ot��ky kompresora, �o vedie k v�razne intenz�vnej�iemu tla�eniu vzduchu do motora. Kompresorom prepl�ovan� motory maj� tak v�razne plynulej�� n�stup a priebeh v�konu oproti turbom prepl�ovan�m motorom.
Maloobjemov� motor vybaven� turbod�chadlom alebo kompresorom dok�e vyvin�� porovnate�n� v�kon s ve�koobjemov�mi motormi bez v�razne vy��ej spotreby paliva. Napr�klad, turbom prepl�ovan� dvojliter pri n�zkych ot��kach spotrebuje podobn� mno�stvo paliva v porovnan� s atmosf�rick�m dvojlitrom. Taktie� motor s objemom 6 litrov pri n�zkych ot��kach spotrebuje viac paliva ako dvojlitrov� motor, av�ak prepl�ovan� dvojliter dok�e vyvin�� rovnak� v�kon ako vy��ie spomenut� �es�liter. Tzn. pribli�ne rovnak� spotrebu paliva. Z�ver � dvojliter bez dodato�n�ho tlaku od turbod�chadla alebo kompresora sa spr�va ako klasick� dvojliter a rovnako spotrebuje aj mno�stvo paliva. Av�ak po zapojen� prepl�ovania do obehu sa jeho v�kon v�razne zv��i, hodn� �rovne ve�koobjemov�ho agreg�tu.
�al�ou ve�kou v�hodou prepl�ovan�ho motora s� mo�nosti jeho �pravy, resp. zvy�ovania v�konu. Na zv��enie jeho v�konu je potrebn� zv��enie jeho objemovej ��innosti, preto�e ��m viac vzduchu, t�m v��� v�kon. Taktie� zv��enie maxim�lnych ot��ok vedie k zv��eniu celkov�ho v�konu motora. Aby sa dosiahla v��ia objemov� ��innos�, je potrebn� vymeni� konkr�tne s��asti motora, ako va�kov� hriadele, sacie �strojenstvo, v�fukov� syst�m at�. Ak porovn�me neprepl�ovan� motor s prepl�ovan�m vo veci zvy�ovania v�konu, finan�ne aj v�sledkovo je prepl�ovan� motor v�hodnej��.
Tuningov� d�ly TURBOSMART naleznete v na�em shopu ZDE.
V�kon prepl�ovan�ho motora sa taktie� d� �ahko zv��i� jednoduch�m zv��en�m tlaku, resp. nastaven�m z�beru turba. Jednoduch� �pravy ako sacie �strojenstvo �i v�fukov� syst�m, dok�u sp�sobi� v�razne vy��� n�rast v�konu, ne� v pr�pade neprepl�ovan�ho motora.
