Prv� vozidl�
Prv� vozidl� boli poh��an� parou. V roku 1769 franc�zsky vojak Nicolas Cugnot zostrojil parn� voz
na �ahanie kan�na (Cabriot). Pohyboval sa pribli�ne r�chlos�ou 5 km/h a musel ka�d�ch 10 min�t zastavi�, aby sa vyrobila nov� para. Pre predn� koleso s dvomi piestami vyr�bal paru ve�k� meden� kotol umiestnen� vpredu. Len�e pri prvej jazde sa vozidlo rozbilo, pri n�raze do steny.
Richard Trevithick z Anglicka staval sk��obn� cestn� vozidl�. Za�iatkom �tyridsiatych rokov predminul�ho storo�ia pravidelne prem�vali na link�ch z Lond�na a do Lond�na parn� dostavn�ky. Boli v�ak nemotorov�, komplikovan� a ni�ili cesty. V roku 1859 Etienne Lenoir z Belgicka zdokonalil nov�, �ah�� typ motora.
Palivo � uho�n� plyn � spa�ovalo sa vo valci, namiesto spa�ovania uhlia mimo parn�ho kotla. Tomuto procesu sa hovor� vn�torn� spa�ovanie. Nesk�r Nicholas Otto vyna�iel �tvortaktn� cyklus, ��m umo�nil vznik v�konnej��ch motorov. U� vtedy sa v Spojen�ch �t�toch americk�ch vyr�bal benz�n � palivo ove�a vhodnej�ie na pou�itie ako uho�n� benz�n. Po tom, ako sa za�ali kon�truova� vozidl�, ktor� sp�jali nov� technol�giu s ide�lnym palivom � benz�nom, u� ni� nebr�nilo prudk�mu rozmachu motorov�ch vozidiel.
Richard Trevithick z Anglicka staval sk��obn� cestn� vozidl�. Za�iatkom �tyridsiatych rokov predminul�ho storo�ia pravidelne prem�vali na link�ch z Lond�na a do Lond�na parn� dostavn�ky. Boli v�ak nemotorov�, komplikovan� a ni�ili cesty. V roku 1859 Etienne Lenoir z Belgicka zdokonalil nov�, �ah�� typ motora.
Palivo � uho�n� plyn � spa�ovalo sa vo valci, namiesto spa�ovania uhlia mimo parn�ho kotla. Tomuto procesu sa hovor� vn�torn� spa�ovanie. Nesk�r Nicholas Otto vyna�iel �tvortaktn� cyklus, ��m umo�nil vznik v�konnej��ch motorov. U� vtedy sa v Spojen�ch �t�toch americk�ch vyr�bal benz�n � palivo ove�a vhodnej�ie na pou�itie ako uho�n� benz�n. Po tom, ako sa za�ali kon�truova� vozidl�, ktor� sp�jali nov� technol�giu s ide�lnym palivom � benz�nom, u� ni� nebr�nilo prudk�mu rozmachu motorov�ch vozidiel.
Roku 1874 sa vo Viedni objavilo vozidlo so �tvortaktov�m motorom a �tyrmi kolesami, naz�van� prv�m autom. Nejazdilo v�ak na benz�n, ale na uho�n� plyn, preto sa z neho nikdy nemohlo sta� dobre funguj�ce vozidlo. �udia sa s�a�ovali na hluk, ktor� sp�soboval primit�vny motor a kovov� obru�e kolies. Jeho kon�trukt�r Siegfried Marcus sa nakoniec tohto projektu vzdal.
V 80. rokoch 19 storo�ia Karl Benz a Gottlieb Daimler nez�visle od seba skon�truovali benz�nov� motor. Roku 1885 Karl Benz vyrobil trojkolesov� vozidlo, prv� osobn� automobil, ktor� sa verejne pred�val z�kazn�kom � Motorwagen. Na rozdiel od in�ch "�ut" to nebol len upraven� konsk� ko�. Benzov automobil bol od z�kladu kon�truovan� ako motorov� vozidlo s oce�ov�m podvozkom.
V 90. rokoch 19.storo�ia Franc�zi Ren� Panhard a Emile Levassor zostrojili prv� osobn� automobil s motorom vpredu (dnes u� m� v��ina �ut takto umiestnen� motor).
Prv� aut� boli vyr�ban� ru�ne a boli dos� drah�, tak�e si ich mohli dovoli� iba bohat� �udia. Roku 1902 mlad� mechanik zo Spojen�ch �t�tov americk�ch zalo�il automobilov� spolo�nos�, ktor� niesla jeho meno � Ford. Toto meno sa stalo jedn�m z najzn�mej��ch na svete a Model T � najsl�vnej��m Fordov�m autom. Henry Ford chcel skon�truova� nato�ko cenovo dostupn� auto, aby si ho mohla k�pi� ka�d� rodina. V roku 1908 vyna�iel syst�m mont�nej linky, ktor� umo�nil zostavova� s��asne viacero �ut. T�mto sp�sobom mohol Ford vyr�ba� aut� lacnej�ie ako hocikto in�. Na rozdiel od konkurentov pon�kal len jeden model, ��m udr�iaval n�zku cenu. Model T sa za�al roku 1909 pred�va� za 850 dol�rov, ale o sedem rokov nesk�r klesla jeho cena na 260 dol�rov! V priebehu nieko�k�ch rokov Ford zdvojn�sobil po�et �ut v Spojen�ch �t�toch americk�ch. Tov�rne v Austr�lii, Nemecku a vo Ve�kej Brit�nii tie� vyr�bali Model T alebo "Tin Lizzie" (Plechov� L�za), ako sa �udovo tomuto autu hovorilo.
Do roku 1927, ke� sa Model T prestal vyr�ba�, bolo vyroben�ch 15 mili�nov kusov. Naj�spe�nej�ie auto v�etk�ch �ias je VW Beetle � 20 mili�nov kusov do roku 1983.
Do roku 1927, ke� sa Model T prestal vyr�ba�, bolo vyroben�ch 15 mili�nov kusov. Naj�spe�nej�ie auto v�etk�ch �ias je VW Beetle � 20 mili�nov kusov do roku 1983.
V�voj automobilu
Obdobie medzi rokmi 1925 a 1942 je ozna�en� ako epocha klasick�ch �ut. V t�chto rokoch vznikali �a�k�, luxusn� a r�chle aut�, ako u� nikdy potom. Zna�ky ako Bugatti, Delage, Rolls Royce, Talbot, Voisin, Duesenberg, Maybach, Mercedes � Benz, Horch a Isotta-Fraschini znamenali luxusn� jazdu autom. Renesancia tohto obdobia sa u� po 2. svetovej vojne neobjavila. V Eur�pe sa myslelo na najv��iu mo�n� hospod�rnos�. Paliv� boli dos� drah� a �zke cesty neumo��ovali prev�dzku "cestn�ch kr�nikov". �udov� auto predstavuje asi najlep�� pr�klad typu auta v povojnovom obdob�.
V USA prebiehal v�voj �ut opa�ne. Aut� boli st�le v��ie a v��ie, zostali ale osobn�mi autami. A� prib�daj�cim upch�van�m miest autami sa Ameri�ania vr�tili k men��m aut�m. Vznikli takzvan� "compact cars" a nemeck� Volkswagen za�il svoj najv��� export-boom. Od roku 1960 do roku 1968 bolo vyvezen�ch 3,04 mili�na �ut. V roku 1987 sa nach�dzalo na svete asi 397 mili�nov osobn�ch �ut a asi 120 mili�nov n�kladn�ch �ut. Na prvom mieste vo v�robe �ut bolo roku 1987 Japonsko s 12,2 mili�nmi automobilov, nasledovan� USA s 10,9 mili�nmi automobilov, potom Nemecko so 4,63 mili�nmi automobilov a Franc�zsko s 3,49 mili�nmi automobilov.
To�ko �tatistiky a kus z hist�rie automobilizmu. V bud�cej �asti si pribl�ime tro�ku zauj�mavej�iu t�mu a tou je �hist�ria rally�.
   
|
  
|
  
|
  
|
  
|
  
|
