Brabus Rocket CLS 600 (08.12.2006)

Trad�cia firmy Brabus za�ala v roku 1996 projektom Brabus E V12, ktor� mal maxim�lnu r�chlos� 330 km/h. O nie�o vy��ie posko�ili s projektom E V12 Biturbo, ktor� m� maxim�lnu r�chlos� kozmick�ch 350,2 km/h. V tomto roku sa pok�sili o zlep�enie svetov�ho rekordu projektom, ktor� vych�dza zo s�riov�ho vozu Mercedes CLS. �o sa im napokon aj podarilo, ke� im bola nameran� r�chlos� 362,4 km/h.

Napriek tomu by toto nemal by� posledn� z�rez teamu Brabus R&D na tomto projekte pokia� nie s� spokojn� s t�m, �o dosiahli.

A tak sa v polovici Okt�bra tohto roku vydali na najzn�mej�� vysokor�chlostn� okruh v ju�nom Taliansku, ktor�m je Nardo. Pred o�ami z�stupcov nemeckej technickej in�pekcie (T�V S�d) 348 000 Euro stojaci automobil zv��il rekord na 365,7 km/h.

Raketa Brabus je poh��an� motorom s objemom 6,3 litra V12 a Biturbom. Motor sed� len tak- tak v prednej �asti auta. Motor s ozna�en�m 600-series bol vyvinut� vo firme BRABUS s cie�om kombinova� vysok� v�kon, bezprobl�mov� chod, uhladenos� a umoc�oval skvel� pocit z jazdy.

�peci�lny k�ukov� hriade�, v��ie v�tan� valce a v��ie kovan� piesty zv��ili objem motora z 5,5 litra a� na 6,3 litra. Pr�vod vzduchu je pri oboch nas�vaniach a �sti do hl�v valcov. Motor musel tie� podst�pi� mnoh�m n�ro�n�m �prav�m. Obrovsk� turbokompresory, ve�mi v�konn� syst�m intercooleru (medzichladi�a) a kovan� katalyz�tor pre n�zky v�fukov� tlak - toto v�etko s� komponenty pou�it� v koncepte �Brabus Rocket� . Nanovo naprogramovan� elektronika motora perfektne organizuje s��innos� v�etk�ch nov�ch komponentov a neprispievaj� iba k vy�a�eniu maxim�lneho v�konu, ale aj k tomu, aby sp��ali posledn� EURO IV limit emisi�.

Motor Brabus SV12 S Biturbo je tie� k dispoz�cii pre automobily Mercedes triedy CLS 600 a 650 s motoriz�ciou twin-turbo V12, ktor� produkuje maxim�lny v�stupn� v�kon 537 kW/730 k pri 5100 ot��kach za min�tu. Maxim�lny kr�tiaci moment je 1 320 Nm, ale je elektronicky obmedzen� na 1 100 Nm, dostupn�ch pri n�zkych 2 300 ot��kach za min�tu. Obmedzen� je aj maxim�lna r�chlos�, ktor� sa norm�lne vy�plh� na 365,7 km/h, ale elektronika ju pust� �len� na 350 km/h a to je celkom slu�n� r�chlos� pre nemeck� dia�nice. Toto nie s� jedin� atrib�ty, ktor� vyn�aj� Brabus Rocket na �picu svojej triedy. Tento �tvordverov� sedan patr� tie� medzi auta s najr�chlej��m zr�chlen�m. Z 0 na 100 km/h dok�e zr�chli� za rovn� �tyri sekundy. Z 0 na u� kraj��ch 200 km/h sa dostane za 10,5 sekundy no a z 0 na magick�ch 300 sa dostane za 29, 5 sekundy. Toto s� ��sla rovnako v�nimo�n�, ako samotn� automobil Brabus.

V�kon je pren�an� na zadn� koles� cez modifikovan� 5-r�chlostn� automatick� prevodovkou so samosvorn�m diferenci�lom Brabus.

Motor konceptu Brabus Rocket a cel� jeho hnacie �strojenstvo obsluhuje mazac� olej od technologick�ho partnera ARAL.

Aby bol neuverite�n� potenci�l v�konu tohto najr�chlej�ieho sedanu na svete bezpe�ne pod kontrolou za ka�d�ch podmienok, boli zna�ne upraven� v�etky aerodynamick� prvky ako podvozok a brzdy.

Podobne ako v�etky komponenty karos�rie Brabus CLS aj koncept Brabus Rocket dostal fin�lne aerodynamick� z�sahy a� po sk��ke v aerodynamickom tuneli. V��ie diery v n�razn�ku zabezpe�uj� optim�lne studen� vzduch pre v�etky chladi�e. D�le�itej�ie je zmen�i� zdv�hanie na prednej n�prave a prispie� tak k zlep�eniu koeficientu aerodynamick�ho odporu.

Na zadnej �asti musel pr�s� opa�n� krok a in�tal�cia takzvan�ch aerodynamick�ch n�protivkov, a tak na veku kufra pribudlo kr�dlo a zadn� n�razn�k s integrovan�m dif�zorom. Dosiahlo sa t�m zv��enie pr�tlaku a tak sa vytvoril perfektn� aerodynamick� balans.

Prahov� n�stavce Brabus pom�haj� k obtekaniu vzduchu po stran�ch. �al��m doplnkom prahov�ch n�stavcov a zadn�ho n�razn�ku s� v nich integrovan� LED svetl�, ktor� sa zap�naj� bu� pr�veskom na k���i, alebo stla�en�m k�u�ky na dver�ch (resp. kufri). 5 LED di�d sa rozsvieti po stla�en� k�u�ky a osvet�uj� zem a okolie.

Aby sa dosiahla lep�ia agilita podvozku a bezpe�nos� na ceste, in�inieri podvozkov vo firme Brabus a testovac� jazdci v spolupr�ci s firmou Bilstein vyna�li vlastn� v��kovo-nastavite�n� pru�inovo- vinut� podvozok pre projekt Rocket. Nastavite�n� je pre 6 v��kov�ch pol�h.

Maxim�lna brzdiaca sila bola doteraz tajomnou nezn�mou. Je v�ak �al��m prvkom zlep�uj�cim bezpe�nos� pon�kan� firmou Brabus. Raketa ohrom� aj dimenziou brzdov�ho syst�mu. Keramick� brzdy na prednej n�prave maj� kot��e s rozmermi 375 x 36 mm a dvan�s�piestikov� hlin�kov� strmene vzadu s kot��mi o rozmeroch 355 x 28 mm obsluhuje oblo�enie "len" so �es�piestikov�m preveden�m strme�ov. Obrovsk� ve�kos� brzdov�ch komponentov a v�kon automobil si vy�iadali in�tal�ciu Monobloku VI Brabus alebo 19-palcov� disky z �ahk�ch zliatin, ktor� boli vyroben� pre tento projekt. Vpredu maj� parametre 8,5 x 19 a obut� s� na pneumatik�ch Yokohama 255/35 ZR 19 no a vzadu s� to 10 x 19 obut� na 285/30 ZR 19 taktie� zna�ky Yokohama.

Aby sa z�ujemcovia Brabusu Rocket mali na �o pozera� aj vo vn�tri bol aj interi�r �ahko pozmenen�. Je obohaten� o ko�en� diely, Alcantru a nieko�ko karb�nov�ch doplnkov. Pred o�ami vodi�a je ergonomicky tvarovan� volant a tachometer s pre niekoho neuverite�n�m ��slom 400.