O palive E10 ste u� ur�ite po�uli, najm� v m�di�ch sa u� o tomto e�te st�le relat�vne novom fenom�ne viedlo mnoho diskusi�, niektor� �of�ri na� nedaj� dopusti�, no niektor� s n�m maj� naopak zl� sk�senosti. Na druhej strane potom stoja ve�k� svetov� v�robcovia, ktor� sa n�s sna�ia presved�i� o jeho ve�mi dobr�ch vlastnostiach, ni��ej miere negat�vnych dopadov na �ivotn� prostredie a skr�tka o tom, �e tomuto palivu patr� bud�cnos�. Odvekou pravdou v�ak je, �e ni� na svete nie je �iernobiele, tak�e ak si polo��me ot�zku, �i s� paliv� s pr�mesou etanolov�ch zl��en�n naozaj tak prospe�n�, ako sa o nich hovor�, nevieme na to da� �plne jednozna�n� odpove�. Pok�sime sa v�m v�ak pribl�i� jeho plusy a m�nusy a taktie� sa dozviete mo�no nie�o nov� o palive, ktor� v �asovom horizonte piatich rokov bude ur�ite dostupn� aj u n�s.
�o s� BIO paliv� ?
E�te predt�m, ne� sa ale do tejto t�my poriadne zakusneme, pozrime sa vlastne na to, �o tieto paliv� znamenaj�, ak� je ich ozna�ovanie a ak� so sebou prin�aj� v�hody. S prid�van�m biozlo�iek do pal�v sa experimentuje u� od roku 1970, odkedy sa samozrejme technol�gie st�le vylep�uj� a uv�dzaj� do praxe. Budeme sa bavi� o paliv�ch ozna�en�ch p�smenom E a ��slom pod�a ich percentu�lneho obsahu v palive. Tento typ pal�v m� zn�i� negat�vne dopady na �ivotn� prostredie, �o to v�ak bude znamena� v praxi pre motoristov? Pokia� ide o paliv� s podielom biozlo�ky ni���m ne� 25% nemal by �of�r postrehn�� nejak� v�raznej�ie zmeny, v z�vislosti od typu vozidla sa m��e priemern� spotreba zv��i� o zhruba 0,2-0,4 l/100 km, no ofici�lne �tatistiky, �i �daje o tom neexistuj�. Niektor� �of�ri taktie� zaregistrovali trochu leniv�� chod svojho auta, av�ak aj to sa m��e odli�ova� v z�vislosti od typu vozidla, �i subjekt�vneho pocitu majite�a. Probl�my s v�robou, distrib�ciou a aj samotn�m pou��van�m s� v�ak o mnoho zlo�itej�ie a my sa v�m poh�ad na t�to t�mu pok�sime pribl�i� z viacer�ch uhlov a venova� sa budeme najm� palivu s obsahom 10% etanolu.
N��ad� YATO - pro profesion�ly i kutily.
E�te predt�m sa ale pozrime ako to v praxi vyzer� v in�ch krajin�ch. Najv��� vzostup t�chto biopal�v zaznamen�vame v rozmedz� rokov 2000 a� 2007, kedy sa ich celosvetov� produkcia strojn�sobila z vtedaj��ch 17 mili�rd litrov na celkov�ch 59 mili�rd litrov. V roku 2008 sa t�m p�dom v glob�le zv��ilo pou�itie t�chto pal�v z 3,7% a� na 5,4%. Krajinou, ktor� je dlhodobo na �ele rebr��ka pri v�robe, v�voze a pou��van� t�chto pal�v je USA, kde s��asn� ro�n� produkcia dosahuje viac ne� 41 mili�rd litrov a kde v s��asnosti u� v��ina �of�rov na tamoj��ch benz�nov�ch �erpadl�ch tankuje palivo s ozna�en�m E10, to znamen�, �e benz�n s obsahom 10% etanolu. Hne� tesne za USA je v rebr��ku Braz�lia, ktor� sa t�mito svojimi experimentmi presl�vila po celom svete, a ktor� pou��vanie tohto typu pal�v ve�mi silno presadzuje. Zvy�ovanie a produkcia t�chto pal�v sa u� stalo dokonca s��as�ou tamoj�ieho vl�dneho programu a pre pestovanie plod�n potrebn�ch k v�robe etanolu potrebn�ho ��ely rafin�rii sa zaber� st�le viac a viac hekt�rov ornej p�dy, �o sa samozrejme mo�no aj trochu paradoxne stretlo s odporom r�znych zelen�ch, ochran�rskych hnut�. Tie braz�lsku vl�du ve�mi ostro kritizovali za to, �e na jednej strane s�ce chce �ivotn�mu prostrediu pom�c�, no na strane druhej nar��a prirodzen� ekosyst�m rozsiahlou produkciu po�nohospod�rskych plod�n. Braz�lia v�ak pon�ka omnoho pestrej�iu paletu biopal�v, n�jdeme tu benz�ny s 25% (E25), 85% (E85) a dokonca u� aj so 100% (E100) obsahom etanolu. Tomuto trendu sa samozrejme prisp�sobili aj v�etky automobilky, ktor� v Braz�lii svoje modely vyr�baj�, �i importuj�, tieto vozidl� s� vybaven� motormi �peci�lne upraven�mi (rada flexible fuel) na spotrebov�vanie paliva s v�razne vy���m obsahom etanolu.
Situ�cia v Eur�pe a siln� kritika pal�v E10
Postupne sa v�ak vr�me trochu bli��ie k n�mu mal�mu Slovensku, v Eur�pe s� jasn�mi l�drami Nemecko, �v�dsko a F�nsko. My�lienku tzv. ekologickej�ieho benz�nu presadzuje zo �kandin�vskych automobiliek najm� Volvo, ktor� na rade svojich modelov dlhodobo testuje prev�dzku na paliv� s vy���m obsahom etanolu. V t�ch najvyspelej��ch krajin�ch je u� dnes mo�n� tankova� palivo E10 av�ak najviac v tomto oh�ade rozv�rilo vodu pr�ve spom�nan� Nemecko, kde sa od 1. janu�ra tohto roku na v�etk�ch benz�nov�ch �erpadl�ch, popri be�n�ch benz�noch, pon�kaj� aj benz�ny s 10 percentnou pr�mesou etanolu pod ozna�en�m Super E10. Nev��u �of�rov vzbudil taktie� fakt, �e t�mto krokom v��ina benz�nov�ch �erpadiel zdvihla ceny za be�n� benz�ny, ke�e Eur�pska �nia nariadila pred�va� benz�ny E10 za ni��iu cenu ako klasick� 95 okt�nov� benz�n. V m�di�ch sa taktie� objavilo mno�stvo kritiky, benz�ny s pr�mesou etanolu pod�a mnoh�ch zni�uj� ��innos� be�n�ch motorov, �kodia vstrekovaniu a taktie� vraj skracuj� �ivotnos� motorov. Tieto, mo�no trochu extr�mistick� vyjadrenia v�ak nemusia ma� s pravdou pr�li� mnoho spolo�n�ho.
Niektor� automobilky ako napr�klad �koda, �i Volkswagen zareagovali na podobn� reakcie ve�mi promptne a vyhl�sili, �e v�etky ich s��asne vyr�ban� motory m��u tankova� palivo E10 a nehroz� im �iadne po�kodenie. Samozrejme napr�klad pre automobilku �koda to bola ve�mi v�hodn� pr�le�itos� ako si hne� prv� mesiac nov�ho roku spravi� reklamu, ke� v tla�ovej spr�ve spomenula, �e �koda Auto podporuje celosvetov� snahu o zni�ovanie dopadu automobilov�ho priemyslu na �ivotn� prostredie. Mo�no s nami nebudete s�hlasi�, ale toto tvrdenie je prinajmen�om ve�mi odv�ne, ako sme u� vy��ie spom�nali, t� �ohromn� v�hodnos� a ekologickos� mo�no nemus� by� jednozna�n�, plodiny, vyu��van� na v�robu etanolu toti� tie� treba niekde dopestova�, spracova� a n�sledne z nich vyrobi� potrebn� adit�vum. A to v�etko ide tie� na �kor �ivotn�ho prostredia.
Probl�my Nemecka s palivom Super E10
Situ�cia v Nemecku v�ak nie je ani z�aleka tak� jednoduch�, okrem toho, �e mnoho nemeck�ch �of�rov odmieta benz�n Super E10 tankova�, preto�e sa ob�vaj� technick�ch probl�mov vstupuje do boja proti tomuto palivu aj tamoj�ie zdru�enie po�nohospod�rov. To je nespokojn� s t�m, �e st�le na v��ej ploche presadzuje vl�da pestovanie cukrovej repy, jej spracovanie na ��ely v�roby etanolu prid�van�ho do benz�nov je pod�a nich taktie� ve�mi neefekt�vne a vznik� pritom mno�stvo odpadu. Komplik�cie vznikaj� aj predajcom pohonn�ch hm�t, ktor�m v s�vislosti s logistikou viacer�ch druhov pal�v vznikaj� vy��ie n�klady a st�le pr�snej�ie nariadenia Eur�pskej �nie.
�o sa t�ka majite�ov �ut, t� sa ob�vaj� predov�etk�m kor�zie palivovej s�stavy a znehodnocovania oleja v d�sledku zv��enej kondenz�cie vody, ktor� by mohla vznikn�� pri �astom tankovan� tohto typu paliva. Ur�ite v�ak z podobn�ch vyhl�sen� netreba robi� zbyto�n� senz�ciu, s pou��van�m tohto druhu paliva maj� sk�senosti u� mili�ny �of�rov po celom svete (najm� v USA a v spom�nanej Braz�lii) a ur�ite by nebolo palivo s pr�mesou etanolu tak roz��ren�, ak by bolo jeho pou�itie v aut�ch po technickej str�nke nevhodn�. Navy�e, dnes je u� mo�n� a najm� na americkom kontinente aj �plne be�n�, �e aj star�ie aut� je mo�n� prestava� na pohon palivom E85, tak�to v�mena si pritom vy�aduje najm� kvalitnej�ie svie�ky, filtre a �pravu vstrekovania.
Situ�cia na Slovensku
A ak� je situ�cia na Slovensku? Na na�ich �erpac�ch staniciach n�jdeme v s��asnosti benz�n s pribli�ne 3,8 % etanolu, �o zodpoved� medzin�rodn�m nariadeniam, u� onedlho v�ak budeme nasledova� trend okolit�ch kraj�n a aj u n�s bude be�ne dostupn� benz�n E10. Hudbou vzdialenej�ej bud�cnosti je taktie� aj pr�padn� dostupnos� biopal�v E85. V�etky tieto opatrenia maj� ale dve strany, pre tieto potreby bude ur�ite treba zv��i� produkciu cukrovej repy na �kor in�ch plod�n, �o sa m��e negat�vne odzrkadli� napr�klad na cene potrav�n.
Ak by sme to chceli zov�eobecni�, s tankovan�m E10 by nemali ma� probl�my �iadne vozidl� s vekom pod 10 rokov. A nech u� s� pr�padn� probl�my z��astnen�ch str�n ak�ko�vek, trend zvy�ovania podielu biozlo�iek v paliv�ch naber� na obr�tkach a aj toto opatrenie treba bra� ako jednu z mo�n�ch, nakoniec mo�no nie a� tak zl�ch, alternat�v na rie�enie z�vislosti cel�ho sveta od ub�daj�cich z�sob ropy a zvy�uj�cich sa cien pohonn�ch hm�t.
