Buick
Zna�ka Buick pat�ila t�m�� cel� dvac�t� stolet� k pil���m americk�ho koncernu General Motors. Zde se z�hy vyprofilovala jako druh� nejdra��� zna�ka, p�eklenuj�c� mezeru mezi Oldsmobilem a luxusn�m Cadillacem. Automobilku zalo�il David Dunbar Buick skotsk�ho p�vodu, v�znamn� pr�mysln�k v oboru vodn�ch staveb, vkladem 100 000 dolar�, kter� z�skal z prodeje pod�lu ve sv�m prosperuj�c�m podniku. V roce 1903 vyrobil sv�j prvn� v�z, poh�n�n� dvouv�lcov�m �boxerem� s hlavami typu �L�. Finan�n� situace firmy se v�ak kvapem zhor�ovala a vynutila si vstup kapit�lu detroitsk�ch ocel��sk�ch magn�t� bratr�
Benjamina a Franka Brisce�. Ti nad podnikem p�evzali kontrolu, p�ejmenovali jej na Buick Motor Company a z Buicka ud�lali symbolick�ho prezidenta. Ani to v�ak podniku p��li� nepomohlo a veden� se ujal James Whiting, kter� ovl�dal v�t�inu automobilov�ho pr�myslu v michigansk�m Flintu, kam tak� z�hy automobilku Buick p�est�hoval. Ale ani to nep��znivou tendenci nezvr�tilo. Nov�ho ducha do firmy p�ivedl teprve mlad� a nadan� obchodn�k William Crapo Durant, jeho� automobilka Durant-Dort s�dlila rovn� ve Flintu. Pan Buick si v�ak s Durantem nerozum�l, tak�e podnik brzy a dobrovoln� opustil.
Pr�v� tehdy v�ak za�ala zna�ka Buick skute�n� vzkv�tat. Nab�zela �irokou paletu model�, krom� p�vodn�ho dvouv�lce to byly �ty�v�lce s objemy 2,7 l, 4,2 l a 5,5 l. Od roku 1914 byl nab�zen �estiv�lec typu B55. Byl vybaven bateriov�m zapalov�n�m, elektrick�m osv�tlen�m a start�rem a k dispozici byl se dv�ma rozchody kol (na severu a jihu se toti� li�ily rozm�ry kolej� vyjet�ch m�stn�mi ko�sk�mi povozy). D�ky Durantov� politice zv��ila tov�rna Buick v roce 1908 v�robu na 8 800 voz�, co� bylo dvakr�t tolik ne� v roce p�edchoz�m. Do p��zniv�ho v�voje zas�hli mlad� Charles Nash a Walter Chrysler, kte�� se pozd�ji sami stali �sp�n�mi automobilov�mi pr�mysln�ky. V letech 1919 a� 1926 ovl�dal Buick �tvrtou p���ku na americk�m trhu.
V polovin� dvac�t�ch let nab�dku roz���ily �estiv�lcov� modely s objemy 3,1 l a 5,4 l (modely �ady Six m�ly ji� brzdy na v�ech �ty�ech kolech a uzav�en� verze Master Six byla nab�zena s vnit�n�m vyt�p�n�m), v roce 1931 n�sledoval legend�rn�, konstruk�n� mimo��dn� zda�il� �adov� osmiv�lec s ventilov�m rozvodem OHV, kter� se ve v�rob� udr�el dal��ch v�ce ne� dvacet let. J�m poh�n�n� vozy byly podle pam�tn�k� t�m�� zcela bezhlu�n� a dynamick�, ale m�ly vysokou spot�ebu benz�nu. To v�ak bylo v dob� vrchol�c� hospod��sk� krize, z n� automobilku dostal teprve nov� gener�ln� �editel Harlowe Curtice roku 1936. Z�hy po jeho n�stupu se p�edstavily modely Special, Century, Roadmaster a Limited, jejich� vzhled byl d�lem koncernov�ho ��fdesign�ra Harleye Earla.
Pod jeho veden�m vznikla v roce 1938 tak� v�stavn� studie Buick Y-Job, kter� je dnes pova�ov�na za prvn� �concept car� v historii. Nen� bez zaj�mavosti, �e vozy Buick byly v meziv�le�n�m obdob� exportov�ny tak�ka nejv�ce z cel�ho koncernu General Motors, ve v�t��ch po�tech se vozily dokonce na Nov� Z�land a velmi obl�ben� byly v tehdej��m �eskoslovensku. V roce 1940 se p�edstavila levn�j�� verze Roadmasteru s n�zvem Super (na p�edn�m blatn�ku m�la jen t�i kulat� ventila�n� otvory, zat�mco Roadmaster m�l �ty�i), po p�est�vce vynucen� v�le�nou v�robou byla uvedena nov� generace voz� s Earlov�mi karos�riemi generace Futuramic a prvn� velkos�riov� vyr�b�nou automatickou p�evodovkou typu Dynaflow.
Roku 1953 p�edstavil Buick model Skylark s nov�m �estiv�lcem 5,3 l. Automobilka t�m uzav�ela prvn� p�lstolet� sv� existence a vyroben�ch sedm milion� voz�. Od t� doby se vozy Buick sna�ily p�izp�sobovat vkusu americk�ho publika. Ka�d� rok byly tedy m�rn� vylep�ov�ny a co t�i roky proch�zely v�razn�j�� obm�nou. V�znam zna�ky p�edur�oval jej� vozy coby konven�n� stroje pro usedl� motoristy. Takov�m voz�m u�t�d�ila r�nu ropn� krize, kter� omezovala v�kony motor� ve prosp�ch p��zniv�j�� spot�eby paliva. V roce 1984 byl p�edstaven model Riviera generace T, vyr�b�n� jako kup�. I p�es klasick� �krabicov� tvary disponovaly tyto vozy t�eba nez�visl�m zav�en�m v�ech kol nebo p�epl�ovan�m vidlicov�m �estiv�lcem s objemem 3,8 l, kter� d�val 180 kon� a vozu s automatickou p�evodovkou umo��oval dosa�en� rychlosti t�m�� 190 km/h. Velk�
sedan Park Avenue kraloval modelov� nab�dce Buicku v letech 1991 a� 2005, a�koli pod kapotou hostil op�t jen �estiv�lec 3,8 l. Teprve s koncem stolet� si doba vy��dala expanzi zna�ky do segment� modern�ch SUV a koncep�n�ch studi�. Dne�n� program tvo�� sedany LaCrosse a Lucerne (m� na p�edn�ch blatn�c�ch �tve�ici ventila�n�ch pr�duch� jako kdysi Roadmaster) �i SUV Randesvouz, Terraza a Rainier. Vzhledem k vlekl� krizi americk�ho automobilov�ho pr�myslu v�ak nad dal�� existenc� zna�ky Buick st�le vis� otazn�k...

















